Penzión & Reštaurácia Ivica

TYP NA VÝLET

Legenda o Marianke

Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku a prvé mariánske pútnické miesto v celom Uhorsku. Hoci dnes je veľa takých, ktorí nevedia o jej sláve, kedysi bola prinajmenšom rovnako slávna, ako rakúsky Mariazell alebo poľská Częstochowá. Prežila časy prvých zázrakov. Prestála aj chvíle, kedy sa krajinou preháňali Turci na koňoch a smrť bola rovnako blízko ako ráno. Hostila najslávnejších panovníkov a nedohľadné rady pútnikov. Dávala im silu, nádej aj rozhrešenie. Komunisti sa snažili vygumovať ju z mapy, ale duch miesta pretrval. Tak ako po stáročia – je tu pre všetkých, ktorí hľadajú, aj tých, čo už našli.

Dejiny našej obce sú spojené s pútnickým miestom, ktoré sa nachádza na jej východnej strane. Možno predpokladať, že to bola najskôr osada, ktorá vznikla z osadníkov na pavlínskych majetkoch a pravdepodobne aj z baníkov. Historicky hodnoverné záznamy o pútnickom mieste možno doložiť od r. 1377, prvé legendy o pútnickom mieste sú známe od XVII. storočia.


Na základe starších prameňov opisujú prvý zázrak a nájdenie sošky v rôznych variantoch. F. Grieskircher, P. Eggerer, L. Kummer, O. Kolenicz, P. Eszterházy, A. Jordánsky a iní. Alex Jordánsky vo svojej knihe z r. 1838 o mariánskych pútnických miestach v Uhorsku „Krátky opis milostivých obrazov Blahoslavenej Panny Márie Božej, ktoré sa v kráľovstve uhorskom a v patriacich k nemu čiastkach a krajinách verejne sa ctia“ uvádza legendu, ktorú opísal knieža Pavel Eszterházy vo svojich knihách vydaných v r. 1690 a r. 1696:

„...stalo sa roku 1330, že keď jeden slepý žobrák, ktorý sa vrúcne modlil v thálskom lese, počul hlas z neba, ktorý mu naznačil, že tam neďaleko je prameň, kde sa nachádza zázračný obraz. Ak by si vodou z tohto prameňa umyl oči, mal by hneď vidieť. Len čo si žobrák umyl oči touto vodou, otvorili sa mu a začal vidieť. Z prameňa vybral sošku Panny Márie, ktorá tam ležala, nechal zhotoviť drevený stĺp, postavil k nej svätý obraz Panny Márie, často sem chodieval a pred touto sochou sa vrúcne modlil.“

Napriek tomu, že legenda Ferdinanda Grieskirchera z r. 1661, ktorú v r. 1663 prevzal pavlín P. Eggerer a legenda L. Kummera z r. 1742 sa v jednotlivých častiach a detailoch odlišujú (miesto žobráka nájde sochu pavlín, miesto slepého žobráka sa uzdravia deti zbojníka), majú spoločný záver; v mariátalskom údolí bol prameň, v ktorom sa našla zázračná soška.

Zvesť o zázračnom prameni, soške a mieste sa čoskoro rozšírila. Začali sem putovať ľudia, celé skupiny s prosbami o vyslyšanie, prišli napiť sa alebo umyť vodou zo zázračného prameňa. Okrem zázračnej moci, ktorá je prameňu pripisovaná, možno v súvislosti s ňou hovoriť i o alúzii na Pannu Máriu, v litániách nazývanú Prameňom milosti a Studničkou múdrosti. Ich spoločné zobrazovanie sa stalo hlavným atribútom a určujúcim znakom pútnického miesta. Motív Panny Márie vznášajúcej sa nad obrubou studničky použil J. R. Donner v kompozícii pre hlavný barokový oltár z r. 1736.

Obec Marianka a jej okolie ponúka svojim návštevníkom nemalé množstvo atrakcií. Sväté údolie - pútnické miesto - je svojim významom hlavným lákadlom pre turistov. Za čias Márie Terézie obec preslávil bridlicový lom, z ktorého výrobky sa využívali v celej monarchii. Svedkom pravekých dôb je nálezisko hradiska v blízkych lesoch.

Marianka je významným cieľom turistov a cykloturistov. Okolitá krajina ponúka množstvo atrakcií pre milovníkov prírody aj kultúrnych pamiatok. V obci sa stretávajú červená a modrá turistická značka po ktorých môžete podniknúť veľa zaujímavých výletov. Cez Marianku prechádzajú aj dve značkované cyklotrasy, vedúce po zaujímavých miestach Záhoria a Malých Karpát.

Okolie obce, jej kultúrne a prírodné zaujímavosti svojou pozoruhodnosťou nezaostávajú za Marianskymi pamiatkami. Počnúc prírodnými krásami a výletnými miestami malokarpatských lesov, cez zrúcaniny blízkeho pajštúnskeho hradu až po výstavné siene Stupavy predstavujú ideálnu náplň jednodňového výletu, ale aj dlhšieho pobytu v regióne. Všetky cesty vedú do ... Táto známa veta platí aj v prípade Marianky, pretože prímestská obec Bratislavy je položená v údolí Malých Karpát a hlavná cesta v nej končí.